Navštívili sme Lehnický Hetméň. Zaujímal nás súčasný stav tejto lokality. Hetméň je prírodná rezervácia so zvyškami lužného lesa, súčasť chráneného vtáčieho územia Lehnice. Slovensko sa v roku 1993 podpisom Ramsarského dohovoru zaviazalo zachovávať a chrániť mokrade a biotopy. Boli sme zvedaví, ako sa mu to darí v prípade Lehnického Hetméňu, v ktorom by sa takéto mokrade mali nachádzať. Dnes sa pokúsime spoločne prebádať tajomný Hetméňsky lesík. Nájdeme tam aspoň močiar, či zvyšky ľudského obydlia, ktoré je na starých mapách zakreslené ako horáreň? Upozorňujem hneď v úvode, že toto miesto nie je určené na nedeľné rodinné pikniky.
Lehnický Hetméň je prírodná rezervácia so zvyškami lužného lesa
Sedeli sme v jeden septembrový piatkový podvečer s kamarátkou a susedou Terkou na verande a spomínali sme. Rozprávala mi, ako ona, rodáčka z bratislavských Püspök-ov chodievala za svojich mladých časov s kamáratmi na “vander” k Biskupickému ramenu Dunaja. Do lužného lesa. Práve v tomto ročnom období tam chodili zbierať drienky a že už aj hloh pomaly dozrieva a vôbec, ako dávno tam už nebola, a že by sa tam po rokoch išla rada pozrieť. Tak prečo nie, povieme si, ráno sadneme do auta a ideme!
Lenže…Ráno sa tak dobre spalo… A potom vyraziť v sobotu pred obedom do biskupického lesíka, jednej z víkendových destinácií Bratislavčanov mi pripadlo ako mentálna samovražda. Ale keď už sme boli “nažhavení” na dobrodružstvo, rozhodli sme sa nájsť časovo aj psychicky menej náročnú náhradu.
Hetméňsky háj – ostrovček lesa v mori žitnoostrovských polí
Začal som v hlave prehľadávať mapu okolia a spomenul som si na tajomný Hetméň. Zelený ostrovček lesa v mori žitnoostrovských polí. Je len na skok od našej dedinky, a predsa o ňom takmer nič neviem. A už dlho dráždi moju zvedavosť. O to viac, že lehnický zámocký park aj s kaštieľom rodiny Beňovských je odtiaľ čo by kameňom dohodil.
Aká je medzi nimi spojitosť? A čo tajomná hetméňska usadlosť, ktorá je zakreslená na niektorých starých mapách ako horáreň, kam sa podela? Nájdeme z nej aspoň ruiny? Kto boli jej obyvatelia?
Rád objavujem staré ramená, mokrade a vôbec dunajský lužný les
Na satelitnej mape som pri náhodnom prezeraní nášho okolia videl v Hetméni preblesknúť maličkú vodnú plochu. Pozerám, že aj na starších papierových mapách sú zaznačené akési vodné plôšky. Hoci od istého času sa na niektorých mapách prestali objavovať. Poviete si: “Možno vyschli”. Ale čerta! Napríklad také Google maps sa aj pri väčších vodných plochách tvária akoby vôbec neexistovali, hoci iné mapy ich pri tej istej mierke zobrazujú. Ale túto záhadu teraz riešiť nebudem.
Poďte s nami a ja vám budem zatiaľ rozprávať, čo som sa o Hetméni dozvedel na internete.
Oficiálne informácie o Lehnickom Hetméni sú veľmi strohé
Na obecnej stránke obce Lehnice som našiel informáciu:
- V Lehniciach je prírodná rezervácia Hetméň so zvyškami lužného lesa.
Na webovej stránke základnej školy Lehhnice je toho o Hetméni už o čosi viac
- Hetméň je prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Dunajské luhy. Je súčasťou chráneného vtáčieho územia SKCHVU012 Lehnice. Nachádza sa v okrese Dunajská Streda v Trnavskom kraji. Územie bolo vyhlásené alebo novelizované v roku 1993 na rozlohe 14,7 ha a zaradené do 4. stupňa ochrany.
Ďalej sa píše:
- Ochrana geomorfologicky i krajinársky cenného priestoru, veľmi vzácneho zvyšku lesného komplexu lužného lesa, v prevažnej miere s pôvodnou vegetačnou štruktúrou.
Nakoniec mi google vydal z obecných dokumentov aj ďalšie tajomstvá. Lehnický Hetméň je:
- Ochranársky veľmi hodnotný prvok v poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine – pozostatok pôvodného lužného jaseňovo-topoľového lesa. Lokalita sa nachádza na Podunajskej nížine na geologickom podklade viatych pieskov.
- Je to cenný krajinársky vegetačný priestor so zachovalou pôvodnou vegetačnou štruktúrou lužného lesa s topoľom domácim, jaseňom štíhlym, javorom poľným a agátom bielym s mezofilným bylinným spoločenstvom. V poľnohospodárskej krajine s rovinatým reliéfom je to oáza pre všetky druhy fauny.
No super, takže zvieratká v Lehnickom Hetméni majú radosť!
A tieto strohé a ešte strohejšie údaje sa opakujú vo všetkých webových stránkach a dokumentoch na internete. Na slovenskej wikipédii je dokonca len preklad z českej. Žiaľ, wikipédiu poplatnú dobe a účelovo manipulovanú, jedincami s podivným hodnotovým nastavením, už dávno nemožno považovať za relevantný zdroj informácií.
Tak to teda zhrniem:
Hetméň je pozostatok lužného lesa rastúceho na viatych pieskoch
Hetméň je pozostatok pôvodného lužného jaseňovo – topoľového lesa rastúceho na viatych pieskoch. Aha, tak preto som našiel na ktorejsi mape názov Hétmáň puszta. Nemusím asi nikomu vysvetľovať, čo je to maďarská pusta. Ak by predsa, tak je to trávnatá step rozprestierajúca sa na nížine. A keď tak pozerám mapu z roku 1783, tak tam naozaj vidím len tú pustu a po lužnom lese zatiaľ ani stopy. Toho malého “pavúčika” v strede typujem ako jamu s vodou. Možno tú istú, ktorú som videl aj na spomínanom zábere zo satelitu.
Voda na puste znamená život, napájadlo pre dobytok, miesto pre salaš, alebo usadlosť. Niečo ako oáza v púšti.
Na vojenskej mape z roku 1839 sa Hetméň píše este po nemecky ako Hetmann
Už tu vidno cestu a vedľa našej vodnej jamy vidíme zakreslenú aj pravidelnú obdĺžnikovú plochu. Snáď ohradu pre zvieratá, možno lesnú škôlku, v ktorej tušíme aj nejaké to ľudské obydlie. Názov miesta je ešte písaný po nemecky. Hetmann. A môj Macov je na tejto mape takisto po nemecky alebo akousi skomoleninou písaný ako Mazhasz. Po zámockom parku zatiaľ ani stopa.
Na vojenskej mape z roku 1889 je už napísané po maďarsky Hétmanyi erdő
Čo by sa dalo, ak som dobre pochopil, do Slovenčiny preložiť aj ako Hetménsky alebo Hetméňov les. Opravte ma prosím ak sa mýlim.
Všimnite si prosím na tejto mape cesty. Prakticky všetky sú lemované stromami. Súvisí to s nariadením cisárovny Márie Terézie.
Mária Terézia prikázala popri cestách vyzádzať aleje a stromoradia
Viac o tom hovorím vo videu “Načo sú nám dobré remízky a vetrolamy”.
Takže na puste sa nám zrazu objavil les! Žeby ho tam dal vysadiť nejaký pán Hetméň? Kto to bol? Súvisí zakladanie takýchto lesných porastov s tereziánskymi reformami? Pokiaľ viem, v tom období a práve v rámci reforiem začalo mať organizovanú podobu aj poľovníctvo. Mimochodom, na tomto výreze z mapy to nevidno, ale Beňovského zámocký park sa už začína črtať.
Inak, všimnite si ako sa menia a jazykovo ovplyvňujú miestopisné názvy, podľa toho, kto dané územie momentálne spravuje. Hetmann, Hétmanyi erdő, Hetméň… Nemecky, Maďarsky, Slovensky.
A to ešte neviete, že o niečo ďalej, pri Šali existuje osada Hetméň, s chátrajúcou Huňadyho kúriou
Maďarsky sa píše Hetmény, miestny preferujú názov Hetmín. Ale v Zoborskej listine z roku 1113 sa spomína ako majetok Zoborského kláštora a nájdete ju tam pod názvom Chetmih. Jazykovedci sa domnievakú, že jej prapôvodný názov mohol byť Chotemici alebo Choteminy (foneticky). Odvodzujú ho od mena Chotemysl alebo Chotemir, čo mohol byť zakladateľ alebo nejaká dôležitá osoba v tej osade žijúca.
Netuším, či medzi našim a šalianskym Hetméňom a ich zakladateľmi existuje nejaká súvislosť, v každom prípade takéto pátranie do minulosti považujem za veľmi zaujímavé.
Vzdialenostná mapa Uhorska z roku 1900 pri Hetméni prvý krát zobrazuje symbol horárne
Je na prvý pohľad nudná. Pre nás je však zaujímavé, že sa v lokalite Hetméň na tejto mape približne z roku 1900 prvý krát objavuje symbol horárne, známe parohy. A skratka V. L.. Žeby városi liget? Mestský háj? Alebo ako tomu rozumieť?
Vojenské mapovanie z rokov 1920 až 1950 v našej lokalite veľké zmeny neprinieslo
Až na to, že k maďarským názvom pribudli české, prípadne slovenské. My si teraz prezeráme mapu z roku 1938.
Zámocký park sa utešene rozrastá, náš hetméňsky háj zelená a pri ňom sa objavila skratka “Mysl.” čo po česky znamená “myslivna”, po slovensky horáreň. Alebo, že by skôr poľovnícka chata?
V roku 1955 názov Hetméň z mapy zmizol ale pribudol Lehnický háj a Hetmanypuszta v maďarčine
Mapa z roku 1955. Názov Hetméň zmizol a kde sa vzal, tu sa vzal názov Lehnický háj (je mimo výrezu z mapy) a pribudol názov Hetmanypuszta v maďarčine. Tajomná budova stojí, ale bez označenia. Už to nie je myslivna ani poľovňa. V strede lesíka vidno križovatku poľných ciest.
Za zmienku určite stojí topografická mapa v mierke 1:5000 z roku 1958
Mimo záber je názov lokality po maďarsky, v tvare Hétmány. V popise vidieť skladbu drevín, Jaseň, agát, topoľ. Stavba ešte stále stojí na svojom mieste a v tejto mierke vidno dokonca aj 3 menšie prístavby. Ale vody niet.
Topografická mapa z roku 1964 v mierke 1:10000 je prakticky bezo zmien
Stavba ešte stojí, ale voda sa asi vyparila. Názov našej lokality je tentoraz Hetmáň.
Na štátnej mape z roku 1980 „tajomná Hetméňska horáreň“ ešte stojí na svojom mieste
Teraz sa presunieme do roku 1980 na Štátnu mapu odvodenú, v mierke 1:5000. Hetmáň je tentoraz názov pre celú oblasť. Vodu môžeme na tomto type mapy iba tušiť ale budova je stále na mape. Ciest však ubudlo. Zdá sa, že miesto stráca na význame.
Na topografickej mape z roku 1990 je už Hetméň bez tajomnej budovy
Posledná mapa, ktorú si dnes pozrieme, je vojenská topografická mapa v mierke 1:25000 z roku 1990. Prešlo 10 rokov a tajomnej budovy viac niet. Zato vody je tu ako v akvaparku a cestná sieť je takisto bohatá ako v 50.-tych rokoch.
Rozmýšľam, prečo bolo odrazu treba toľko ciest. Je pravda, zdá sa, že lokalita bola rozdelená na sektory podľa typu drevín. Tak možno kôli ošetrovaniu a ťažbe drevín. Alebo skôr na vyvážanie smetí z okolitých dedín? To čo sme tu videli by tomu aj nasvedčovalo. Našli sme celé vrstvy nerozloženého odpadu. Veď za 30 rokov sa už dá čosi navoziť. Nuž…
Hetméň je miesto ako stvorené na zavážku odpadom, aj sme chceli čosi z neho zobrať so sebou
Ale zistili sme, že nemáme dosť peňazí na zaplatenie poplatku za uskladnenie netriedeného odpadu na zbernom dvore.
Ale vážne, Hetméň je výzva pre bager a nákladné auto. A najmä je tu priestor na spracovanie a realizáciu projektu, ktorý by s financovaním EU pomohol zrevitalizovať a ochrániť toto vzácne miesto. Nájde sa niekto rozumný s citom pre miestnu prírodu?
Slovensko sa zaviazalo zachovávať a chrániť mokrade a biotopy
A ako sme si povedali v úvode, rezervácia bola vyhlásená až v roku 1993. A prístup bol uzavretý rampami.
V tom roku sa Slovenská republika stala zmluvnou stranou Ramsarského dohovoru. Slovensko sa zaviazalo zachovávať a chrániť mokrade ako regulátory vodných režimov a biotopy podporujúce charakteristickú faunu a flóru. Podľa dohovoru, mokraďami sú všetky “územia s močiarmi, slatinami a vodami prirodzenými alebo umelými, trvalými alebo dočasnými, stojatými aj tečúcimi.”
Lehnický Hetméň je čarovné miesto s príbehom. Podarí sa nám ho ochrániť?
Chcel by som vedieť, podľa akého kľúča sa vyberajú mokrade hodné ochrany a ktoré sa ponechajú napospas pilným občanom, ktorí ich zavezú navážkou, častokrát z rôzneho odpadu. Lehnický Hetméň je čarovné miesto s príbehom. Podarí sa nám ho chrániť a ochrániť aj pre ďalšie generácie a udržateľný život na Žitnom ostrove?
Mobilná aplikácia Pl@ntNet na určovanie rastlín, ktorú sme používali vo videu:
https://identify.plantnet.org/sk
Použité zdroje:
http://geoportal.sazp.sk/
https://www.staremapy.sk/
Vojenská mapa z roku 1783
Vojenská topografická 1:25000, 1990
Základná topografická 1:10000, 1990
Štátna mapa odvodená 1:5000. 1980
Topografická mapa 1:10000, 1964
Topografická mapa 1:5000. 1958
Topografická mapa 1:25000, 1955
Štátna mapa odvodená 1:5000, 1955
Vojenská topografická mapa, 1:5000, 1990
Špeciálna mapa 1:75000, rok 1938
Vojenské mapovanie 3. (reamb) mapa, 1935
Vzdialenostná mapa Uhorska, 1900
Vojenské mapovanie 3, 1889
Vojenské mapovanie 2, 1839
https://www.sopsr.sk/files/lehnice.pdf
https://sk.wikipedia.org/wiki/Hetm%C3%A9%C5%88
https://www.obeclehnice.sk/e_download.php?file=data/editor/220sk_1.pdf&original=PHRSR%20Lehnice%20na%20roky%202021-%202027.pdf
https://www.sopsr.sk/files/lehnice.pdf
https://www.wikiwand.com/sk/Hetm%C3%A9%C5%88
https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/poznanie-vzdelavanie-veda/216826/hetmen