Naša malá “farmička” sa rozrastá a prišiel čas poobzerať sa po strážnom psíkovi, ochrancovi. Nie že by ostatní psi nestrážili (teda aspoň väčšina z nich). Ale ochrániť také gazdovstvo, či vidiecku usadlosť, to už nie je len o bežnom pobehovaní sem a tam. Na to treba autoritatívneho psíka, čo si vie opatriť dvor. Oko najskôr padlo na plemeno Slovenský čuvač ale nakoniec to dopadlo cekom inak.
Prebrázdil som skupiny aj fóra a pootravoval som všetečnými otázkami množstvo chovateľov plemien tzv. strážnych psov. Zvážili sme všetky pre a proti a usúdili, že na dvor, kde sa strieda mnoho ľudí a najmä detí, bude pre svoje povahové vlastnosti najvhodnejší Pyrenejský horský pes. Na predátora neútočí prvoplánovo, ani zo zálohy. Veď načo. Jeho dominantný vzrast a hlboký hlas, odradí každého zloducha. A keď už to inak nejde, nastupuje sila. Pyreneják, podobne ako Čuvač býva totiž využívaný na ochranu stád pred vlkmi, či medveďmi. Avšak na rozdiel od nášho národného plemena je vzrastom ešte o kus väčší, no mal by mať vyrovnanejšiu povahu.
Tak sme teda sem, na Žitný ostrov, priviezli šteniatko Pyrenejského horského psa až kdesi od Málinca. Bolo už trošku odrastené a myslím, že cestou autom ešte o kus vyrástlo. Psík dostal meno Maťko a od prvého dňa sa stal platným členom svorky. Presne v duchu svojho plemena. Hneď od svojho príchodu sa prezentoval odvážne ale s rešpektom ku hierarchii vo svorke. A rodený strážca sa v ňom takisto nezaprie. Proste, Maťko je neprehliadnuteľný a správa sa ako „malý“ veľký profík. Jeden mediálne známy kapitán by povedal: “Hrdo a odborne”.
No a my sme prikúpili 300 l mraziaci box.