Vždy ma dokáže prekvapiť, koľko je na svete hlúpych ľudí. Ale to by ešte ani tak nevadilo… Problém je v tom, že až príliš často majú v rukách bohatstvo a moc, a môžu tak svojou hlúposťou negatívne ovplyvňovať život celej krajiny, ba celého sveta. Ak vravím celého sveta, myslím tým nielen osudy ľudí ale všetkej tej živej prírody, ktorej sme aj my ľudia súčasťou. Zoberte si napríklad len také remízky a vetrolamy…
Remízky a vetrolamy zadržiavajú vodu a zmierňujú veternú eróziu
U nás na dolniakoch, na Žitnom ostrove, máme s vetrami aj eróziou už odjakživa bohaté skúsenosti. Mimochodom vietor, ak mu v tom nezabránia vetrolamy, dokáže z polí v období sucha premiestniť obrovské množstvo kvalitnej pôdy. Postupne odfúkne úrodnú vrstvu ornice a na roli vám zostane len planá hlušina. Naopak, vetrolamy, vhodne rozmiestnené už na 5 % plochy, môžu redukovať rýchlosť vetra o 30 – 50 % a pôdne straty môžu znížiť až o 80 %.
Spomínam si na jednu príhodu, ktorú nám kedysi dávno, ešte počas štúdií na Vodohospodárskej fakulte na prednáškach rád rozprával jeden pán docent:
Bola o tom, že kdesi na Záhorí, stála raz malá osada našich dnes tak privilegovaných spoluobčanov. Rozprestierala sa na piesčitej nížine, chránenej pásom borovicového lesa. Lenže ten les bol hneď poruke, a tak ho osadníci postupne celý vyklčovali. Za účelom kúrenia a varenia vo svojich skromných príbytkoch ale aj na ohníčky a vatry počas rôznych bašavelov. Vyrúbom stromov, ktoré plnili funkciu vetrolamu, stratili ich obydlia svoju prirodzenú ochranu pred vetrom unášaným pieskom, a tak milú osadu nakoniec komplet zavialo pieskom.
Poviete si: “Fí-ha! To boli ale hlúpi ľudia, že?”
Nuž, pevne verím, že sa vám to nevidí ani len trošku smiešne, pretože my robíme už po celé desaťročia prakticky to isté. Len s tým rozdielom, milí gadžovia a to si prosím uvedomte, že vám tie vybývané domy ani vybývanú Tútokrajinu nevymenia za nové, ako ich zvyknú vymieňať niektorým tým našim spoluobčanom.
Remízky a vetrolamy, stromoradia, aleje nariadila vysádzať už Mária Terézia
Ozaj, vedeli ste, že remízky, stromoradia, aleje a vetrolamy nariadila vytvárať už v 18.-tom storočí cisárovná Mária Terézia? Asi vedela prečo. Krajina popretkávaná zeleňou totiž funguje podobne ako špongia. V daždivých obdobiach účinne nasáva vodu a v časoch sucha ju pomaly uvoľňuje, takže pôda si podrží vlahu aj v suchých obdobiach. Takéto ostrovy stromov a zelene uprostred polí udržiavajú vlhkosť, pomáhajú biodiverzite a ako už viete, v neposlednej miere zabraňujú aj veternej erózii.
Kedysi som si naivne myslel, že najhlúpejší ľudia žili za socializmu. Viete, všelijakí tí absolventi Večerného ústavu marxizmu-leninizmu a iní rýchlokvaseni odborníci z radov proletariátu.
Pri budovaní socialistickej spoločnosti totiž platilo: “Poručíme vetru, dažďu!”
Po veľkej povodni v roku 1965 rozorali lúky a odvodnili mokrade
A práve s touto myšlienkou vtedy, v časoch kolektivizácie, keď vznikali poľnohospodárske družstvá, v budovateľskom zápale rozorali medze aby pospájali malé lány do veľkých. Vytvorili tak rozsiahle monokultúrne bloky, akým v Európe nenájdete páru. A potom v 1965 roku, po veľkej povodni, na Žitnom ostrove rozorali a jlúky a definitívne odvodnili mokrade.
Pretože v tom čase bola hlavná priorita nakŕmiť ľudí kvalitnými domácimi potravinami. Na obete sa nebral ohľad. A tak ľudia aj príroda dostávali riadne na frak.
Ale až takí hlúpi tí budovatelia socializmu neboli. Alebo, možno im to doma, tak po otcovsky vysvetlili ich rodičia a dedovia, ktorí na poliach gazdovali a ešte celkom nestratili pamäť ani zvyšky zdravého rozumu.
Starí gazdovia vedeli, že rozoranie medzí a vytvorenie veľkých plôch bude mať na pôdu veľmi negatívny dopad
Veľkým mementom im bolo aj tragické sucho a neúroda v roku 1947. A hoci mi to možno neuveríte, práve v 50.-tych rokoch minulého storočia v snahe zmierniť na prírode napáchané škody došlo k hromadnej výsadbe a najväčšiemu rozmachu vetrolamov. Škoda len, že súdruhovia chceli vybudovať všetko tak rýchlo a namiesto poriadnych drevín začali všade vysádzať rýchlorastúce topole. Ale vďaka aj za ne!
Pýtate sa možno podaktorí, čo je to vlaste ten vetrolam?
Vetrolamy sú lineárne porasty stromov a kríkov, ktoré slúžia na filtrovanie a rozbíjanie sily vetra. Vetrolam znižuje rýchlosť pohybu vzduchu a redukuje turbulencie na záveternej strane. Výsledný efekt vetrolamu určuje jeho výška a priepustnosť. Vzdialenosť, kde dopadne oslabený vzdušný vír opäť na zem, sa rovná približne 10 – 20 násobku výšky vetrolamu. V prípade, že chceme silu vetra opakovane zmierniť a rozrušiť, vysadíme na tomto mieste ďalší vetrolam a zoslabený veterný vír tak posunieme, rozložíme ďalej do krajiny a ešte viac zoslabíme.
Vetrolamy sú navrhnuté tak, aby sa zvyšovala produkcia plodín, aby chránili ľudské obydlia a komunikácie, hospodárske zvieratá, vodu a pôdu pred nepriaznivým prúdením vetra. V zime aj pred tvorbou snehových závejov či naopak, cieleným ukladaním snehu môžu vetrolamy slúžiť na zachytávanie zásob vlahy. Vetrolamy znižujú veternú eróziu pôdy, emisie, hluk a dokonca zápach.
Priaznivé vlastnosti vetrolamov sa prejavujú aj vo vyšších poľnohospodárskych výnosoch
V priemerných rokoch sa úroda obilia zvýši o 6 – 19 %. Niektoré oblasti zaznamenali zvýšenie úrody až o 25 percent!
Vetrolamy vytvorením vhodných životných podmienok navracajú do prírody chýbajúcu drobnú zver
Zvieratá v nich môžu nájsť úkryt a ochranu pri svojich presunoch otvorenou krajinou. Vtákom poskytujú priestor na hniezdenie a prilákajú aj zajace, srnčiu zver, bažanty či jarabice. Prítomnosť dravého vtáctva sa poľnohospodárom vypláca pri premnožení hlodavcov. „Napríklad na konferencii o sovách v Srbsku bol v roku 2011 prezentovaný výpočet, že jediná sova, myšiarka ušatá, dokáže farmárovi za celý rok zachrániť 1,5 tony obilia.“
Ozaj, viete ako správne vysadiť taký vetrolam?
Celkom prvé sa vysádzajú rýchlorastúce krátkoveké dreviny ako breza alebo jelša. Ich úlohou je slúžiť, dokiaľ vyrastú dlhoveké stromy.
Základom vetrolamu sú stabilné a dlhoveké stromy s hlbokým koreňovým systémom. Napríklad buk, dub, gaštan alebo lipa. Ihličnaté stromy sa pre ich plytké korene nepoužívajú – prudký nárazový vietor by ich mohol vyvrátiť.
Ako tretie sa po okrajoch z oboch strán vysádzajú podrastové kroviny. Napríklad šípky, baza, orgován či agát. Ten posledne menovaný u nás na Žitnom ostrove často tvorí v dožívajúcich porastoch prevažujúcu drevinu. Staré kusy dorastajú do ozaj mimoriadnych rozmerov.
Vetrolamy sú dnes hlavným agrolesníckym opatrením, ktoré sa využíva po celom svete. Majú svoje miesto predovšetkým v rovinatých a vetrom otvorených polohách, najmä v intenzívne obrábanej poľnohospodárskej krajine ohrozenej eróziou pôdy.
V minulosti boli osobitnou kapitolou aleje a vôbec stromy popri cestách
Na základe predpisu z roku 1752 mali byť stromy vysadené popri všetkých cestách, a to z dôvodov hospodárskych, estetických, bezpečnostných aj orientačných. Druhová skladba bola volená v závislosti od významu cesty. Pri cisárskych cestách boli vysádzané lipy, moruše, orechy a buky. Všetko stromy veľkokorunné a skôr dlhoveké. V blízkosti významných šľachtických sídiel sa v alejách z reprezentačných dôvodov vysádzali platany. V skromnejších podmienkach boli vysádzané lipy, pagaštany, duby a iné. Zvyšky starej aleje z pagaštanov sa nachádzajú aj v našej obci. Keď sem moji predkovia v dvadsiatych rokoch minulého storočia prišli, tie stromy tu už boli.
Nuž a sedliaci okolo ciest sadili jablone a slivky. Ovocné stromy sa sadili pri menej významných cestách, ale tvorili vysoký podiel zo všetkých vysadených drevín. V lokalite, kde žijem, v minulosti vysádzali pri cestách najmä množstvo orechov.
Ovocné aleje a stromoradia boli vysádzané prakticky od skončenia II. svetovej vojny
Ale už za 1. ČS republiky boli vlastníci a užívatelia pozemkov povinní na vlastné náklady vysádzať stromoradia, ošetrovať ich a chrániť pred škodcami. Za to im potom pripadol všetok úžitok zo stromov. Na výrub stromoradia alebo jeho časti platili v tej dobe prísne pravidlá.
V súčasnosti dožívajúca alebo dokonca úmyselne ničená sieť stromov pochádza najmä z obdobia spred 50 – 60 rokov. Svoju úlohu pri devastácii stromoradí zohrávala aj podprahová kampaň proti prícestným drevinám po množiacich sa smrteľných nehodách súvisiacich s hromadným rozvojom automobilizmu.
Je predsa logické, že za smrť pri dopravných nehodách môžu stromy. Tak ich všetky odstránime. Veď aj tak je z nich všade len bordel, čo padá na asfalt alebo dokonca na náš pestovaný pseudoanglický trávnik.
Apropó, myslím, že strelné a bodné zbrane sposobili ľuďom oveľa viac nešťastia. Prečo ich ešte nikto nezakázal?
Korunu ľudskej hlúposti nasadila legislatíva. Podľa nej pri krajniciach ciest nesmú byť okrem dopravných značiek iné prekážky. Tak fajn. Ale ak už voláme po bezpečnosti, zaujímavé, že hlupákom nevadia všadeprítomné a pozornosť vodiča rozptyľujúce reklamné pútače pri cestách!
Tak či onak, začal sa mohutný výrub stromov bez ohľadu na nesúhlas väčšiny občanov. A my si môžeme započítať ďalšie víťazstvo hlupákov.
Definitívny úpadok v prístupe k týmto významným krajinným prvkom nastal po roku 1990 delimitáciou štátnych pozemkov a ciest na rôzne samosprávne jednotky a inštitúcie.
Tak teraz neviem… Je aktuálny stav výsledkom systémovej chyby tohoto spoločenského zriadenia alebo ide opäť len o nekompetentnosť a ľudskú hlúposť? Kto bude zodpovedný za všetky tie negatívne dopady na životné prostredie?
Prečo to u nás prestalo fungovať?
Prečo sa až na výnimky nevytvárajú nové remízky a vetrolamy, aleje a stromoradia?
Naozaj sme taký hlúpi?
Mimochodom, viete prečo bola v marci 2023 púštna búrka od Bratislavy až po Trnavu? Skúsme porozmýšľať! Alebo kašlime na to a pokojne ďalej ničme vetrolamy, remízky a každý strom, čo nám vadí vo výhľade. Zasypme posledné mokrade bordelom a stavajme na ornej pôde Žitného ostrova čo sa dá! Najlepšie logistické centrá a ďalšie a ďalšie satelitné mestečká na tých najúrodnejších poliach Slovenska! Tu v Podunajsku nezabudnime odstrániť aj posledné ostrovčeky lužného lesa všade kde ho uvidíme, lebo však to sú len bezcenné náletové dreviny… A potom hltajme prach alebo nosme handry na piskoch ako Číňania. Lebo tí ich nenosia preto, že sa to musí ale preto, aby sa nepodusili od toho prachu a smogu, čo tam majú. Pretože oni si svoju krajinu odlesnili a zhumplovali už dávno.
Ako ďalej?
Ministerstvo pôdohospodárstva deklaruje, že zelené prvky v krajine bude podporovať
Podľa rezortu je doterajšia slabá podpora výsledkom zlého nastavenia poľnohospodárskej politiky na Slovensku.
„V návrhu nového Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 – 2027 je do podpory zaradená aj výsadba vetrolamov a stromoradí a tiež realizácia agrolesníckych systémov,“ uviedol rezort.
V Európe sa stále neuzavrela diskusia ohľadom zelených opatrení, ktoré budú v novej poľnohospodárskej politike platiť. Najmä ochranárske združenia argumentujú, že súčasný stav krajiny je výsledkom nevhodného nastavenia dobiehajúcej politiky, ktorá sa sústredila skôr na intenzifikáciu. Možnosť zmeniť to vidia práve v novej politike.
Kecy, kecy, kecy…
Ani napriek povinnej mantre o klimatických zmenách a nutnosti adaptácie krajiny a sídel sa od roku 1989 nenašiel vizionár, odvaha ani finančné zdroje.
Ako z toho kola von?
V Európsku úniu s jej aktuálnym hodnotovým ukotvením neverím. Myslím, že zmena k lepšiemu je zatiaľ len v rukách obcí, v ochote majiteľov pozemkov, a v nadšení jednotlivcov priložiť ruku k dielu. A nezabudnime na tých, čo na poliach hospodária. Zatiaľ, a to je novinka, majú povinnosť budovať na poliach biopásy. Možno neskôr k nim pribudnú aj remízky a vetrolamy. Otázne je, že za akých podmienok a kto to nakoniec zaplatí.
Možno by boli pre nás riešením osvietení jednotlivci ako bola Mária Terézia či Jozef II. Ale kde by sa asi tak vzali, keď hlupáci a krikľúni majú dnes navrch…?
Zdroje:
https://polnoinfo.sk/maju-u-nas-remizky-buducnost/
https://www.vulhm.cz/vyznam-vetrolamu-pro-ochranu-krajiny/
https://www.dravce.sk/web/index.php/sk/infopanel/tlacove-spravy/r-2016/1224-stromy-pre-krajinu
http://publikacie.uke.sav.sk/sites/default/files/1991_4_198_200_ulrychova.pdf
https://alfa.stuba.sk/wp-content/uploads/2021/02/03_2015_Gecova.pdf http://www.casopisveronica.cz/clanek.php?id=1565 https://www.obyvat.cz/vetrolamy/
https://krajinaziva-sk.webnode.sk/news/na-co-su-dobre-aleje-stromov-/