Jeseň v prírodnej záhrade a ovocnom sade + zachránený psík

Home » Jeseň v prírodnej záhrade a ovocnom sade + zachránený psík
Psík s loptičkou - K článku Jeseň v záhrade a zachránený psík.

Jeseň v záhrade a sade. Záchrana opusteného, vychudnutého psíka, čo sa v sychravom jesennom počasí trasie od zimy, kdesi na opačnom konci republiky.

Jeseň dorazila na Žitný ostrov a mojej prírodnej záhrade sa predstavila v plnej svojej farebnej kráse. Lístie prší zo stromov a tvorí všade vôkol mäkký, pestrofarebný koberec. A ja ho rok čo rok nechávam napospas prírode, lebo tá si s ním poradí najlepšie. Lístie z trávy nehrabem. Nestrácam čas nezmyselnou činnosťou. Spadnuté lístie sa stratí samo. Ale dovtedy z neho bude ešte veľa úžitku. Listy stromov obsahujú množstvo živín, ktoré zúrodňujú pôdu. A navyše sú výbornou skrýšou pre voľne žijúce zvieratá a živočíchy.

Jabĺčka aj hrušky sú už pooberané a na zimu uskladnené v bedničkách

Tento rok bol u nás na dolniakoch na ovocie slabší. Nuž čo sa dá robiť, aj stromy si potrebujú oddýchnuť. So stromami mám zvláštny vzťah. Nechávam ich voľne rásť. Samozrejme, mladým stromčekom naznačím korunku ale neskôr ich len tu a tam jemne korigujem. Nenútim im silou svoju vôľu. Nerobím radikálne rezy ovocných stromov a netúžim po rekordných výnosoch.

V mojom sade stromy žijú dlhé desaťročia aj bez postrekov a chemikálií

V mojom sade si stromy žijú dlhé desaťročia svojim životom bez postrekov a chemikálií. S chorobami a škodcami sa dokážu vysporiadať aj samé.

Rád sa na stromy pozerám, obdivujem ich a niekedy sa s nimi rozprávam. Keď potrebujú moju pomoc, dajú mi vedieť a ja sa o ne postarám. Odrežem suchú haluz, ošetrím ranu… Odmenou je mi hojnosť chutného a zdravého ovocia a zvýši ešte aj pre susedov. V lete si užívam chládok mohutných stromov, ktoré sa vyznačujú svojou dlhovekosťou.

Staré stromy nechávam z úcty a vďaky dožiť

Niektoré marhule, napríklad 1. republikové ale aj tie povojnové, čo sadil ešte starý otec, prežili súčasné odrody niekedy aj 3 krát. A prinášali bohatú úrodu, ešte aj z posledného svojho pahýľa. Zatiaľ čo množstvo mladých stromov z nových odrôd v čase, keď mali najlepšie rodiť, trafil šľak.

Jeseň v záhrade: Babie leto vystriedali dažde a sychravé počasie

Lístie ešte párkrát zahralo farbami a babie leto vystriedali dažde a nepríjemné sychravé počasie. Všade prítomné blato nám otravuje život. Ale kto žije s pôdou, pozná cenu vody a je vďačný za akúkoľvek formu zrážok. Poľné cesty zdobia trblietavé kaluže a zmáčané polia sa zelenajú oziminami. Obloha je čoraz častejšie zatiahnutá súvislou sivou oponou, spoza ktorej len zriedkakedy vykukne štrbavé slnko. Pochmúrne dušičkové počasie prináša nostalgické myšlienky a citlivé ľudské duše len ťažko zvládajú prísun emócií. Prichádzajú depresie, v tom lepšom prípade blbá nálada. Našťastie, nič z toho sa ma netýka! Okolo domu, v sade a záhrade je aj teraz na jeseň plno roboty. Pre mňa kopec zábavy, a tak na smútok a depresie nemám ani pomyslenie.

Záchrana opusteného, vychudnutého psíka z opačného konca republiky

Aj tento môj deň začal ako každý iný. Pri raňajkách si letmo prezerám fejsbúka…všelijaké vidiecke témy. Chovatelia, pestovatelia, permakultúra a prečo nie, aj rodové statky. Už dávno ma necháva chladným všadeprítomná politická aj celebritná čvarga, neriešim počasie, menšiny, väčšiny, depresie ani helovíny. Keď však na mňa spomedzi statusov vyskočí volanie o pomoc, zrazu je nad slnko jasné, že jediné na čom teraz záleží, je záchrana opusteného, vychudnutého psíka, čo sa v sychravom jesennom počasí trasie od zimy, kdesi na opačnom konci republiky.

Mám dvoch psov, a tak som k podobným výzvam o pomoc vcelku imúnny. No v tomto prípade svoje zásady poruším. A spontánne odpovedám na prosbu o pomoc.

Šteňa je takmer 500 km ďaleko a moje auto je v servise

To už sú onakvejšie prekážky. Ale čo sa má stať, nech sa stane! Odpísal som: “Ak ho dostanete sem, na opačný koniec republiky, ja mu rád poskytnem domov.” A oni ho sem dostali!

Psík je naozaj vychudnutý, hoci na záberoch to až tak nevidno. Ale takto naživo by mohol slúžiť ako živá učebná pomôcka v školskom kabinete. Uvedie sa tým, že zadrhne sliepku, ale o chvíľu sa už šmajchluje, šťuchá ma svojim vlhkým čumákom a chce sa mojkať. Borko, starší Slovenský kopov, vodca svorky si s ním bude musieť urobiť poriadok. Už pochopil, že nejde o obvyklú návštevu. Tento psík od nás už neodíde. 11 ročný kopov Borko je napriek svojmu veku v dobrej kondícii. Nech vás nepletie, že za mladým nestačí. Šikovne skracuje oblúky a tým aj vzdialenosť k prenasledovanému.

Borko to ešte bude mať ťažké a on to vie. Krížený JackRussell Ferdo, zvaný aj hurka, už tiež prišiel na to, žu tu veľa vody nenamúti. Ale aspoň si zabehá a možno trochu schudne. A zdá sa, že aj ja…

Comments are closed.